Pre deti

O polnoci do polnoci prišlo veľké strašidlo, malo gate na špagáte, a na nose lepidlo.

Lepidlo sa odlepilo, a špagát sa roztrhol, strašidlo sa naľakalo a dedko ho odkopol.

BIELA ZIMA
Skočil vietor po vysokú oblohu,
doteperil ťažkú chmáru v batohu.
Polietal po kraji trošku,
potom spravil dieru v rožku
a rozkázal: „Von sa, páper, veselo!
Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“

Zapadá svet bielym snehom
deň aj noc:
v poli, v hore, všade je ho
moc a moc.
A keď slnko ráno vstalo,
všetko biele čiapky malo.
Krik, šum! Deti z domu bežia
na kopec:
Oj, sanica vždy je lepšia ako pec!

A tam vonku, hore celou dolinou,
polia, hory spia pod bielou perinou.
Po cestách sa havran tára,
stopy nôh do snehu vbára.
Ako vládca lovil vlani krížom-kráž,
teraz chodí po žobraní: “Čo mi dáš!“

„Nedám vtáčka ani máčka,
len sa posť.
príď, až bude zabíjačka,
budeš hosť!“

A tak havran

až do jari
hľadá živnosť po chotári,
a keď biela snežienka sa vynorí,
čierny havran zas uletí do hory.

Mám rada kvety, milujem zivot,

bez kvetov by bolo na svete clivo.

Mám rada kvetmi prestretú lúku,

milujem lupeň ten v ruži puku.

Mám rada vánok do slnka odetý,

mám rada úsmev určený pre deti.

Mám rada piesne co hudci hudú,

mám rada všetkých čo tancovat budú

Keď ľudia radi spievajú piesne

a husliar ladí husličky presne,

vtedy si iste poviete ako je krásne na svete.